| Hľadáme lektorov Jazyková škola OLC vyhlasuje výberové konanie na lektora anglického, nemeckého, slovenského, francúzskeho, talianskeho a španielskeho jazyka. Hľadáme ľudí, ktorí ovládajú jazyk na profesionálnej úrovni, majú pedagogické vzdelanie alebo dlhodobú prax vo vyučovaní daných jazykov. Baví ich práca s ľuďmi, sú kreatívni, dynamickí, zodpovední a nechýba im chuť priebežne sa vzdelávať. V prípade, že máte záujem o prácu v jazykovej škole OLC zašlite Váš životopis na adresu This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it . Humanistický prístup Humanistický prístup k vzdelávaniu zdôrazňuje zameranie na rozvoj psychických procesov človeka. Zdôrazňuje rozvíjanie skrytých, driemajúcich, potenciálnych síl osobnosti. Aby k tomu došlo, musí najprv dôjsť k uvoľneniu spontaneity, autentickosti a tvorivosti osobnosti. Oproti reaktívnym modelom psychiky humanistická psychológia stavia sebaaktualizáciu organizmu, jeho sebauskutočňovanie. Presúva sa dôraz z výsledkov učenia sa na samotný proces učenia sa. Učiteľ nemôže byť zodpovedný za žiaka, ale môže byť zodpovedný k žiakovi. Zdôrazňuje sa zodpovednosť žiaka za seba. Učiteľ je facilitátorom a sprievodcom žiaka pri výučbe.
Skúsenostné učenie sa je niečo iné ako iba kognitívny učebný zámer. Učenie sa s dôverou vo vlastnú skúsenosť je prioritou z hľadiska sebarozvoja a možnosti sebaaktualizácie osobnosti. Ide o vnútorné učenie sa, ktoré pomáha odkrývať vnútorný potenciál človeka. Oproti tomu vonkajšie učenie sa je determinované iba rámcami učebnej látky, jej cieľmi . Humanistická orientácia oponuje behavioristickej orientácii v niektorých charakteristických prvkoch (Švec, 1994). Uprednostňuje intrinzívnosť motivácie (vnútorných potrieb, záujmov, cieľov) pred extrenzívnosťou popudov (zadaných zvonka), osobnostné kvality pred znalosťou predmetových informácií, kultúru medziosobných vzťahov pred kultúrou výkonu, porozumenie zmyslu stretnutí človeka s človekom pred kvantitatívnym opisom materiálnych vecí, svojrázny vlastný štýl a reflexiu pred napodobovaním cudzích vzorov a drilom „osvedčených" techník, voľnú improvizáciu pred pripravenou algoritmizáciou, kreativitu pred reaktivitou. Prístup založený na dôvere v sily a schopnosti žiaka,na úcte k jeho osobnosti,na uznaní jeho ľudskej hodnoty bez ohľadu na jeho momentálny stav a na partnerskej spolupráci učiteľa a žiaka. Zdôrazňuje vlastnú aktivitu, sebavýchovu, sebahodnotenie, sebareguláciu, sebarealizáciu človeka. Tým sa nepopiera ani cieľavedomé usmerňovanie výchovy zo strany učiteľa, ktorý je tu v úlohe facilitátora, ani uplatňovanie spoločenských potrieb v tomto procese. Cesta k plne rozvinutej osobnosti však nemôţe vychádzať z preceňovania potrieb spoločnosti vo výchove.Demokratická spoločnosť vo svojich cieľoch a potrebách prejavuje snahu priblíţiť výchovu svojim potrebám a záujmom mladej generácie. Humanizovať výučbu znamená vychovať ľudí citovo vyrovnaných, motivovaných, spoločenských, s pozitívnou hodnotovou orientáciou a neustále sa sebazdokonaľujúcich. Znamená klásť oveľa väčší dôraz pri rozvoji osobnosti na mimointelektové zloţky osobnosti, na nonkognitívne funkcie.
Humanizácia školy, to je predovšetkým priblíženie školského života svetu žiaka. Vylepšovanie len niektorých jednotlivostí v systéme vzdelávania a jeho riadení, ako sa už neraz ukázalo v minulosti, nemôže zmeniť celkove koncepciu vzdelávania. Čiastočné zmeny sa v zaužívanej koncepcii prejavia skôr cudzorodo, plnia svoju funkciu len krátky čas, dokedy ich nezmenené prvky systému výučby nezlikvidujú. Nové nespočíva v jednotlivostiach, nové je potrebné hľadať v didaktickom systéme, ktorý sa postupne utvára.
Základné hodnoty života – dobro, krása a pravda – sa prejavujú v prostriedkoch výučby. Dobro je metóda, krása je forma a pravda je obsah výučby. |





Presúva sa dôraz z výsledkov učenia sa na samotný proces učenia sa. Učiteľ nemôže byť zodpovedný za žiaka, ale môže byť zodpovedný k žiakovi. Zdôrazňuje sa zodpovednosť žiaka za seba. Učiteľ je facilitátorom a sprievodcom žiaka pri výučbe.
Tým sa nepopiera ani cieľavedomé usmerňovanie výchovy zo strany učiteľa, ktorý je tu v úlohe facilitátora, ani uplatňovanie spoločenských potrieb v tomto procese. Cesta k plne rozvinutej osobnosti však nemôţe vychádzať z preceňovania potrieb spoločnosti vo výchove.